Ekonomický význam konkurencie

Ø základný prvok trhového mechanizmu, nevyhnutný predpoklad jeho efektívneho fungovania

Ø základná podmienka jeho exietčncie – spolu s jasne vymedzenými vlastníckymi právami

Ø súťaž, boj o čo najlepšie podminky a postavenie na trhu

Ø proces, v ktorom sa stertávajú rozličné trhové subjekty s ich diferencovanými záujmamia ciemi, každý subjekt sa usiluje dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu

Ø konkurenčné prostredie podporujú neprerušovaný tok vedecko – technických poznatkov a vplyv zahraničnej konkurencie

Ø formy konkurencie:

· podľa subjektov

o konkurencia medzi ponukou a dopytom (výrobcom a spotrebiteľom)

o konkurencia na strane dopytu (medzi spotrebiteľmi)

o konkurencia na strane ponuky (medzi výrobcami)

· podľa spôsobu konkurenčného boja

o cenová konkurencia

o necenová konkurencia

· z hľdiska podmienok na trhu

o dokonalá

o nedokonalá

§ existujúce formy na strane ponuky

ü monopol – ponuku konkrétneho tovaru konotroluje len jedne výrobca

ü duopol – kontrolu nad ponukou určitého tovaru majú dvaja výrobcovia

ü oligopol(koncetrovaný) – niekoľko výrobcov má kontrolu nad väčšou časťou ponuky istého tovaru

ü oligopol (diferencovaný) – ponuku vytvára niekoľko monoplných výrobcov rôznych druhov tovarov

§ existujúce formy na strane dopytu

ü monopson – jediný kupujúci, vyskytuje sa v odvetviach ako trh práce, liečivá, pokročilé zbrane

ü duopson – existuje len niekoľko kupujúcich, pokiaľ disponujú určitým vplyvom na cenu, môžu ovplyvňovať schopnsť monoplnej spoločnosti zvyšovať cenu

ü oligopson (koncetrovaný) – niekoľko spotrebiteľov má kontrolu nad väčšou časťou dopytu po určitom tovare

ü oligopson(diferencovaný) – dopyt tvorí niekoľko monopsónnych kupujúcich rozdielnych druhov tovaru

Ø monopol

· jediný ekonomický subjekt zabezpečuje ponuku určitého tovaru na trhu

· výsadné postavenie – obmedzuje výrobu, aby dosahoval vysoké ceny a zisky

· môže vyplývať z vlastníctva prírodných zdrojov – prirodzený monopol

· dočasne môže firma získať výsadné postavenie napríklad patentom alebo si ho vynúti štát pomocou zákonov – výroba elektriny

· nikdy nie je absolútny, výlučný či úplný

· veľa rozličných foriem – kaetely, syndikáty, trusty a koncerny

o prirodzené monopoly – vyskytujú sa v olastiach, kde nie je možná konkurencia z dôvodu vysokých strát – doprava, rozvod plynu, elektriny, verejné služby, telekomunikcáe, plynárenský priemysel, autobusová a železničná doprava

· väčšina je regulovaná alebo riadená vládami

· v jednotlivých krjainách sa využívajú rôzne spôosoby regulácie – napr.regulácia priemerných výnosov, regionálna konkurencia

· podoby –štátny podnik – výlučne v štátnom vlastnívte, súkromný podnik – jeho činnosť, rozsah a ceny sú regulované štátom, verejnoprospešný podnik – realizuje služby vo verejnom záujme

v kartelové dohody – zdrzženie výrobcov rovnakho zamerania

· dohodu uzavtárajú konkurenti, ktorí vyrábajú alebo poskytujú rovnaké tovary a služby, rozdelia si trh medzi sebou, dohodnú sa na cene, obmedzujú prístup na trh potenciálnym konkurentom

· určením cien v dohoe zvýšia svoje zisky, ale vedie k určitému obmedzeniu samostatnosti v ich rozhodovaní

· dopady na spotrebiteľov – zvýšenie cien bez ohľadu na kvalitu, menší výber tovaru a služieb, spomalenie inovácií

· štát sa snaží zabezpečiť na trhu prirodezené podmienky hospodárskej súťaže – napr.účastník nelegaálneho kartelu má možnosť informovať Protimonoplný úrad SR o existencii kartelovej dohody

v syndikát – združenie monopolistických firiem, ktorého členovia si ponechávajú výrobnú samostatnosť, realizáciou produkcie zúčastnených firiem za monopolné ceny sa zaoberá odbytové streidkso, v ňom sa sústreďuje objednávky, sú rozdeľované podľa dohovorených kvót

v trust – zúčastnené firmy strácajú nielen obchodnú, ale aj výrobnú samostatnosť, členovia sa stávajú akcionármi svojej vešlekj firmy, riadený jednotným riaditeľľstvom, ktoré volia akcionári

v koncern – zložtešjia firma, môže zahŕňať súkromné firmy jednotivcov, ako aj celé akciové spoločnosti, silný komplex priemyslenýc a dopravnýc firiem, bánk, poisťovaích spoločností a pod.

· oligopol

o niekoľko predávajúcich, nie je urená horná stanica prípustného počtu

o dnes najrozšítenejšia trhová štruktúra – automobilový a oceliarsky priemysel

o na mietnej, národnej a medzinárodnej úrovni

o napríklad trh s benzínom, na ktorom operuje relevantný spotrebiteľ

o malý počet dodávateľov, uvedomujú si svoju vzájomnú závislosť pri prijímaní strategických rozhodnutí

o predávajú identické alebo nepatrne diferencované výrobky

o každá firma vie, že jej trhové správanie výrazne ovplyvní osttaných dodávateľov a ich trhové správanie, v dôslekdu čoho berie do úvahy ich možné reakcie

1, symetrický – realtívne rovnaká ekonomikcá sila firiem na trhu

2, asymetrický – ekonomická sila firiem na trhu je rôzna, cenové vodcovstvo najsilnejšej firmy

3, koluzívny – tajná dohoda viacerých zúčastnených firiem o spolupráci, o monoplnej cene

4, oligopol s dominantnou firmou – jedna firma ovláda väčšinu trhu a je obklopená slabšími firmami

5, homogénny – združenie olipolistov, ktorí vyrábajú podobné produkty

6, heterogénny – združenie oligoplistov, ktorí produkujú odlišené prodkuty (buď úplne alebo len spôosobom balenia, firemnou značkou a pod.)

· monopolistická konkurencia

o veľké množstvo malých predajcov, veľký počet navzájom nekoordinovaných spotrebiteov

o akcia ktoréhokoľvek predávajúceho nemá významný účinok na ostatných predávajúcich

o zdroje môžu byť relatívne ľahko použité mimo odvetvia, rovnako ľahko možno do odvetvia nasmerovať nové zdroje

o podobá sa na model čistého monopolu – produkt jednej firmy je blízkym, aj keď nie dokonalým substitútom tovarov iných firiem, každá firma má určitú konotrlu nad cenou svojho tovaru

o keď firma zvýšei cenu, spôsobí to určitý pokles dopytu po jej produkcii, ale vždy sa nájde skupina spotrebiteľov, ktorí budú ochotní si kúpiť tovar aj za vyššiu cenu

o obchody s pánskou obuvou vo veľkom meste

· dôsledky nedokonalej konkurencie

1, pozitívne – zdroj inovácií a rastu životnej úrovne

2, negatívne:

· vyššia trhová cena v porovnaní s rovnovážnou cenou, zámerné obmedzovanie množstva produkcie

· spoločnosť neprodukuje na hranici produkčných možností, nevyužíva všetky výrobné zdroje

· firmy nie sú motivované k znižovaniu výrobných nákladov

· vysoké náklady na reklamu, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ

· obmedzujú uspokojvanie potrieb, určujú rozsah ponuky, ktorému sa dopyt musí prispôsobiť

· obmedzenie konkurencie – dominantné postavenie na trhu (aspoň 40% podiel na trhu)

o ekonomický subjekt ma možnosť pre nezávsilé správanie a možnosť ovplyvňovať dianie na trhu

o nie je zakázané, ekonomické subjekty sa prirodezene snažia dosihanuť ho

o nesmú ho zneužiť tým, že obmedzia konkurenciu a sťažia prístup konkurenčným subjektom na trh

o najčastejšie spôsoby jeho zneužitia – vyžadovanie neadekvátnych obchodných podmienok, obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického pokroku na úkor spotrebiteľov, odmietanie dodávok určitého tovaru, diskriminácia ostatných ekonomických subjektov

o formy zneužitia – vylučovacie praktiky (vylúčenie konkurentov), vykorisťovacie praktiky (dopad na spotrebiteľa)

Ø predátorské správanie – dominantný podnik ide dobrovoľne do straty, len aby stanovil čo najnižšiu cenu

· koncentrácia, fúzia

o spájanie sa ekonomických subjektov a následné získanie dominantnej pozície na trhu

o nie všetky koncetrácie podnikov obmedzujú konkurenciu, za negatívne sa považujú len tie, ktoré znižujú účinnú súťaž na trhu

o spojením spoločností sa môžu znížiť náklady na výrobu, zlepšujú sa inovácie,...

o typy koncentrácie:

§ vnútorná - rýchlejší rast podnikov ako ich konkurentov

§ vonkajšia – spojenie dvoch alebo viacerých jednotlivých podnikateľov, získanie kontroly jedného alebo viacerých podnikateľov nad pondikom alebo časťou podnikuiného podnikateľa, vytvorenie spoločného podniku viacerými podnikateľmi

· vytlačenie – určité podniky sú vytlačené z trhu novozlúčeným podnikom, ktorý sa stal dominantným (napr. Cenovým dumpingom)

· štátne intervencie

o sú nevyhnutné v oblastiach, kde pôsobenie trhového mechanizmu je neefektívne alebo nepôosbí vôbec

o majú podobu zákona na štátnej úrovni a vyhlášky na samosprávnej úrovni

o príklady – štátne výkupy poľnohospodárskych produktov, nariadenie maximálnych alebo minimálnych cien tovarov, zásahy centrálnych bánk do množstva peňazí v obehu, rôzne formy dotácií, úmyselné obmedzenie trhu cez spotrebné dane,...

· obmedzovanie súťaže orgánmi štátnej správy a samosprávy – situácia, keď zjavne zvýhodňujú určitý podnikateľský subjekt, deofrumujú podmienky alebo iným spôosbom obmedzujú hospodársku súťaž – udeľovaním licencií na určité činnosti, cez dotácie a subvencie, zoštátňovaním vybraných ekonomických aktivít

· vertikálne dohody – okrem kartelových doh§d majú protikonkurenčný efekt aj dohody medzi subjektmi na iných stupňoch distribučného reťazca, napr. dodávateľ – odberateľ

· nekalá súťaž

o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a môže iným účastíkom alebo spotrebiteľom spôsobiť etickú alebo materiálnu ujmu, formy:

v klamlivá reklama

v klamlivé označenie tovaru a služieb

v vyvolávanie nezebzepčsntva zámeny

v parazitovanie na povesti podniku, výrobkoch alebo službách iného súťažiaceho

v podplácanie

v porovnávacia reklama

v porušovanie obchodného tajomstva

v ohrozenie zdravia spotrebiteľov a ŽP

Ø politika hospodárskej súťaže

· súčasť HP každého štátu

· jej cieľom je zabezpečiť princípy súťaže

· nefunguje sama od seba, štát do nej musí zashaovať a vytvárať určité pravidlá

· ak by tak nerobil, hospodárska súťaž by viedla k monopolizácii

· na udržanie konkurencie a efektívneho konkurenčného prostredia sa musia vytvárať ekonomické, právne, sociálne a etické podmienky

· o ich tvorbu a ochranu na jednotlivých trhoch sa stará štát

· jej súčasťou je konkurečná politika a protimonopolná politika

· štát sa snaží zabezpečiť na trhu prirodezné podmienky hospodárskej súťaže, z ktorej majú prospech spotrebielia a ekonomika ako celok, lepšie a efektívnejšie sa využívajú zdroje spoločnosti

· na území SR túto činnosť vykonáva Protimonoplný úrad SR

· zabraňuje, aby sa v konkurenčnom prostredí časť hospodárskych subjektov v snahe predadiť svoje ekonomické záujmy, neuchyšovala k nekorektným spôosobom správania na trhu – napr.účastník nelegálneho kartelu má možnosť informovať Protimonolný úrad SR o existencii kartelovej dohody

· nástroje politiky hospodárskej súťaže

o priame

§ legislatíva

§ výkon súdnej mprávomoci zodpovedajúcich orgánov – protimonopolný úrad, súdy

o nepriame

§ dane

§ regulácia cien štátom

§ štátne vlastníctvo

· mali by reagovať na formy obmedzovania konkurecnie

· základom je platná legislatíva a existuúci inštitucionálny rámec

ü protikartelové zákonodárstvo

ü dozor nad zneužitím dominantého postavenia na trhu

ü kontrola fúzií (cez ohlasovaciu povinnosť a následnú konotrlu fúzie vo vzťahu ku konkurencii)

ü deregulácia

ü opatrenia proti nekalej súťaži (cez právne prostriedky vrátane sankcií)

· protimonopolná politika – sústva nástrojov a opatrení, ktorými štát:

o zabezpečuje voľný vstup nových subjektov na trhu

o odstraňuje bariéty vstupu na trh

o vytvára podmienky pre voľný odchod z trhu

o sleduje a odstraňuje nedovolené obmedzovacie súťaže

o chráni spotrebiteľov voči správaniu výrobcov, dovozcov a iných dodávateľov, ktor ich znevýhodňujú

· zo strany štátu by malo dochádzať ku sledovaniu monoplov, aby nezneužili svoje postavenie

· môže ich regulovať:

o zvýšeným zdanením monopolu

o cenovou a ekonomickou reguláciou

o znárodnením monopolu

· regulácia prirodzených monopolov

o spôsob regulácie by mal byť taký, aby motivoval nielen regulovaný podnik, ale aj samého regulátora, aby sa správali spoločensky prospešne

o najjednoduchšia je regulácia priemerných výnosov, keďže regulátorom stačí poznať existujúci dopyt spotrebiteľov

o táto metóda sa používa vo VB na reguláciu British Gas, British Airport Authority a dodávok elektrickej enregie

o používa sa v odvetviach, v ktorých náklady podniku závisia iba od celkového vyprodukovanéh výnosu

o regionálna konkurencia – spôsob regulácie niekoľkých regionálnych monopolov na základe odmeňovania jedného podniku podľa jeho výsledkov vzhľadom na výsledky ostatných podnikov

Не нашли, что искали? Воспользуйтесь поиском: