Regionálna politika

· cieľavedomá, systematická a koncepčná činnosť štátu, štátnej správy, samosprávy, regiónov, ale aj mnohých ďalších zaintereseovaných subjektov verejného, súkromného i neziskového sektora

· cieľom je zabezpečenie dlhodobého, vyváženého, trvalo udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja

· odsrániť alebo aspoň zmierniť disparity jednotlivých regiónov

· špecifické aktivity, ktoré vedú k znižovaniu rozdielov medzi regiónmi a zlepšujú ich ekonomické, ekologické a sociálne podmienky

· významná súčasť mikroekonomických aj makroekonomických nástrojov pri realizácii HP štátu

· uplatňovanie centrálnych regulatívnych opatrení, metód a nástrojov v koordinácii s regionálnou štátnou správou a samosprávou pri rozdeľovaní zdrojov medzi regiónmi

o dôvody pre regionálnu politiku:

· regionálne rozdielnosti prinášajúce sociálne a politické problémy

· rozvojová politika regiónov musí byť vypracovaná v regionálnych rozmeroch – princíp subsidiarity

· problémy zaostávajúcich, ekonomicky a sociálne nevyvážených regiónov v kontexte národného hospodárstva

· problémy spojené s mestským plánovaním

· prerozdeľovanie finančných prostriedkov je na regionálnej úrovni efektívnejšie

· prechod ťažko prispôsobivých regiónov na nové sociálno-ekonomické podmienky-

o nástroje regionálnej politiky:

· programové – plány regionálneho rozvoja na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, regionálne a miestne podporné programy

· fiskálne a ostatné finančné – dotačná politika, úverová politika, odpisová politika, daňová politika, štátny, regionálne a miestne rozpočty, štátne a regionálne účelové fondy, európske fondy, združovanie finančných prostriedkov

· mimoekonomické:

- inštitucionálne – podpora štátu na vznik služieb pre regionálny rozvoj, podpora vzniku nových technológií

- legislatívne a normotvorné nástroje štátu, regiónov, municipalít (zákony, vyhlášky, nariadenia, stanoviská, povolenia, zákazy, príkazy)

o nástroje regionálnej politiky:

· regionálne finančné stimuly cez štrukturálne fondy

· tvorba podnikateľského prostredia

· podpora infraštuktúrnej vybavenosti

· programová tvorba a podpora regionálnych stratégií

· regulácia lokalizovania firiem aj s ohľadom na ekologické vplyvy

· lokalizácia ekonomických aktivít štátu pri zlepšovaní tvrdej infraštruktúry

o nástroje regionálnej politiky:

· priame – výstavba infraštktúry, ekologické stavby, regionálne školstvo

· nepriame – rôzne programy, napr.podpora malého a stredného podnikania

· extenzívne stimuly

· intenzívne stimuly

· donucovacie – napr.odkanalizovanie

· facilitačné – napr.Národný strategický referenčný rámec

v regionálna politika EÚ:

· cieľom je znižovať nrovnosti medzi regiónmi EÚ

· napomáhať vyvážený rozvoj a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých

· v praxi to dosahuje najmä prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu

· často je označovaná ako politika štrukturálna, politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti

· v súčasnosti sa z rozpočtu EÚ vyčleňuje na regionálnu politiku viac ako tretina prostriedkov

· prostredníctvom nej Únia prispieva k rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii priemyselných oblastí, ktoré sa ocitli v ťažkej situácii, k ekonomickej diverzifikácii vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, či k revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí

o na regionálnu politiku EÚ je vyčlenená najväčšia časť rozpočtu na roky 2014-2020, a preto je hlavnou investičnou politikou EÚ

o financovanie strategických dopravných a komunikačných infraštuktúr, podpora prechodu na ekologickejšie hospodárstvo, podpora malých a stredných podnikov pri zvyšovaní ich inovatívnosti a konkurencieschopnosti, vytváranie nových a stálych pracovných príležitostí, posilňovanie a modenrizácia vzdelávacíh systémov

o urýchlovač verejného a súkromného financovania – núti členské štáty, aby spolufinancovali projekty z vnútroštátnych rozpočtov, vytvára dôveru investorov

· štrukturálne fondy 2014-2020:

o Európsky fond regionálneho rozvoja:

§ posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti odstraňovaním nerovností medzi regiónmi

§ investície s cieľom podporovať konkurencieschopnosti a vytvárať pracovné miesta vo všetkcýh regiónoch a mestách

§ riešenie hospodárskych, enviromentálnych a sociálnych výziev s osobitným dôrazom na travlo udržateľný rozvoj miest

§ riešenie problémov špecifických území – oblasti, ktoré majú z geografického hľadiska nevýhodné prírodné podmienky, odľahlé, hornaté alebo riedko osídlené regióny, najvzdialenejšie oblasti EÚ, ako napr. Kanárske ostrovy, Réunion, Guadaloupe

§ podpora a financovanie cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce

o Európsky sociálny fond:

§ prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

§ hlavný nástroj investície do ľudí

§ pomáha uchádzačom o prácu, zabezpečuje im prístup k náležitej odbornej príprave na zvýšenie ich šance zamestnať sa

§ ľuďom, ktorí sú už zamestnaní, pomáha pri preškolovaní, získavaní nových zručností a prispôsobania sa situácii na trhu práce

§ investuje aj do projektov, ktorých cieľom je bojovať proti diskriminácii

§ pomáha marginalizovaným spoločesntvám začleniť sa do spoločnosti

§ rieši efektívnosť verejných správ a verejných služieb, aby vykonávali zodpovedajúce vzdelávacie, pracovné, sociálne a iné politiky

o Kohézny fond:

§ investuje do dopravných sietí a ŽP v členských štátoch, ktorých HDP na obyvateľa je nižšie ako 90% priemeru EÚ

§ podporuje ekologický hospodársky rast

§ prostredníctvom zlepšovania prepojiteľnosti a prístupnosti regiónov znižuje hospodárske a sociálne rozdiely medzi nimi

§ podporuje transeurópsku dopravnú sieť, ktorá je nevyhnutná z hľadiska správneho fungovania vnútorného trhu a jednoduchého pohybu ľudí a tovaru v rámci EÚ a za jej hranicami

§ invstuje do adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizík, vodného a odpadového hospodárstva a meststkého prostredia

§ podporuje projekty týkajúce sa enerfetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov

o Európsky poľnohospodársky fond:

§ prispieva k podpore trvalo udržateľného rozvoja vidieka, dopĺňa politiku súdržnosti a spoločnú politiku rybného hospodárstva

o Európsky fond pre námorníctvo a rybné hospodárstvo

§ nový fond pre politiky v oblasti námorných otázok a rybného hospodárstva

v kohézna politika EÚ na roky 2014-2020:

· Lisabonská stratégia – zoskupenie viacerých politík EÚ – najmä výskum, vzdelávanie, zamestnanosť, podnikanie, priemysel, energetika, ŽP

· Stratégia Európa 2020 – 3 strategické priority:

ü 1.Inteligentný rast – tvorba hospodárstva založeného na znalostiach ľudí a inováciách

ü 2.Udržateľný rast – podpora konkurencieschopného a ekologického hospodárstva efektívne vyuívajúceho prírodné zdroje

ü 3.Inkluzívny rast – podpora hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktorá zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť

o vymedzila 6 cieľov:

ü zvýšenie zamestnanosti zo 69 na 75%

ü podpora výskumu, vývoja, inovácií (3%HDP)

ü zmeny klímy a energie (emisie znížiť o 20%, energetickú účinnosť zvýšiť o 20%)

ü podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva zvýšiť o 20%

ü investovať do rekvalifikácií a ďalšieho vzdelávania

ü riešenie chudoby

ü spolupráca medzi regiónmi

o 7 hlavných iniciatív:

ü inovácie

ü mládež v pohybe

ü digitálny program pre Európu

ü efektívne využívanie prírodných zdrojov

ü priemyselná politika

ü nové zručnosti a nové pracovné miesta

ü boj proti chudobe a sociálnej inklúzii

v základné princípy regionálnej politiky EÚ:

· koncentrácie – sústre’dovať prostriedky štrukturálnych fondov do najproblémovejších regiónov (regióny NUTS II, ktorých HDP na 1 obyv.nepresahuje priemer EÚ)

· partnerstva – aktívna účasť príslušných orgánov všetkých stupňov na príprave, uskutočňovaní a monitorovaní výsledkov projektov, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov

· doplnkovosti – prostriedky z rozpočtu EÚ dopĺňajú finančné prostriedky národných štátov a jednotlivých regiónov

· subsidiarity – zodpovednosť za efektívne využitie prostriedkov EÚ je čo najbližšie k realizátorom navrhovaného projektu

· programovania – integrovaný viacročný prístup v plánovaní, regionálne rozvojové plány a príslušné OP

v strategické smerovanie regionálnej politiky EÚ:

· hľadanie rovnováhy medzi príspevkom regiónu k tvorbe objemu bohatstva a objemom rozdelenia – podiel z tohto bohatstva prideliť späť regiónu

· zdôrazňovanie úlohy regionálnych centier rastu – cieľom je udržanie populácie a rozvoj hlavných mestských centier každého regiónu

· programovanie vzájomného vzťahu centrálnej a regionálnej podpory pri štrukturálnom rozvoji

v problémy konštituovania regionálnej politiky v SR:

· nemala kontinuitu s ekonomickými reformami (liberalizácia trhu, privatizácia,...)

· brzdila ju tvorba novej administratívy po roku 1990

· nemohla sa rozvinúť pre neukončené reformy, adminstratívno-správneho usporiadania (rušenie krajov, okresov, obvodných úradov)

· transformačné procesy formujúceho sa trhového mechanizmu menili ekonomické, ale najmä sociálne pomery medzi regiónmi

· priniesli sprievodné problémy, napr. otázky zamestnanosti

· dokument Zásady regionálnej politiky SR prijala vláda v roku 2000 a zákon o podpore regionálneho rozvoja v roku 2001 bol niekoľkokrát novelizvaný

· v roku 2003 bol prijatý Národný rozvojový plán, rozpracovaný na roky 2004-2006 na tzv. sektorové OP

· Národný strategický referenčný rámec pre programové obdobie 2007-2013

· Dôsledky toho, že regionálne opatrenia v minulosti neboli vzájomne prepojené, pod vplyvom požiadaviek EÚ sa v predvstupovom procese prehĺbili a priniesli výrazné disparity regiónov, ktoré trvajú dodnes

· Zo strany investorov dochádzalo k preferovaniu regiónov a miest, ktoré mali diverzifikovanú štruktúru ekonomických aktivít

· Dochádza k tvorbe centier skendárneho a terciárneho sektora – Trnava, Nitra, Žilina

· Klesá primeraný rozvoj vidieckeho osídlenia – mimo okolia BA

· Je potrebné obmedziť rozptyl investícií a realizovať koncetráciudo zaostávajúcich sídiel

· Nedostatočné sústredenie sa na inovácie a inovačný rozvoj v regiónoch

Spoločné politiky EÚ

· Spoločné (obrana, doprava, menová politika, poľnohospodárska, čiastočne aj enviromentálna)

· Sektorové (voľný obchod, atómová energia)

· Komunitárne(koordinované – ich realizácia spočíva na členských štátoch, kým koordinácia a harmonizácia spadá do nadnárodnej pôsobnosti)

· Konkurenčná schopnosť, ochrana spotrebiteľa, regionálna a štruktúrna, veda a výskum, fiskálna politika

· Individuálne (národné – vzdelávanie, kultúra, politika zamestnanosti, sociálna politika)

v Spoločná bezpečnostná a obranná politika:

· Súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

· Zahŕňa vojenské operácie a civilné misie EÚ

· Rámec pre množstvo stálych poltiických a vojenských štruktúr a zahraničné operácie

· Súčasťou zmlúv EÚ sa stala v roku 1999

· Jej základ tvorí stratégia, ktorá je od roku 2003 súčasťou Európskej bezpečnostnej stratégie

· Lisabonská zmluva, ktorá zabezpečuje právnu istotu po inštitucionálnej stránke a posilňuje politickú a rozpočtovú úlohu EP

· Rozhodnutia v tejto oblasti prijíma ER a Rada EÚ

v Dopravná politika:

· Súčasť spoločnej politiky už od Rímskych zmlúv

· Priniesla otvorenie dopravných trhov a vytvorenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže

· Spočiatku bolo prioritou vytvorenie spoločného dopravného trhu a posilnenie slobody pohybu služieb

· Cieľ bol dosihanutý, výnimku tvorí železničná doprava, kde bol spoločný trh vytvorený iba čiastočne

· V súvislosti s neustálym zvyšovaním skleníkových plynov s rastom hustoty dopravy, vyššími sociálnymi a ekologickými nákladmi rastie význam koncepcie trvalo udržateľného mobility

· Nevyhnutná je harmonizácia právnych, regulačných a správnych predpisov členských štátov vrátane rámcových technických, sociálnych a daňových podmienok

v Poľnohospodárska politika:

· Množstvo ustanovení a mechanizmov, ktoré riadia výrobu a spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi

· Ťažiskom sa v súčasnoti stáva vidiecky rozvoj

· Patrí k najdôležitejším oblastiam EÚ a pohlcuje najväčšiu časť jej rozpočtu

· Veľky symbolický význam – bola to 1.oblasť, kde sa právomoci preniesli na EÚ

· Veľmi úzko spojená s 2 kľúčovými oblasťami – vnútorný trh a hospodárska a menová únia

o ciele:

ü zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku, racionálnym rozvojom výroby a optimálnym využívaním VF, najmä pracovnej sily

ü zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov

ü stabilizovať trhy

ü zabezpečiť riadne zásobovanie a dodávky spotrebiteľom za primerané ceny

v Politika voľného obchodu:

· Prináša únii hospodársky rast cez ďalšie obchodné príležitosti voči rýchlo sa rozvíjajúcim trhovým hospodárstvam

· Neodeliteľná zložka stratégie Európa 2020, zameranej na zvýšenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti

· Dôležitá pre vytváranie pracovných miest, 2/3 dovozu tvoria suroviny, polotovary a komponenty, ktoré potrebujú výrobcovia v EÚ

· Európsky trh musí zostať otvorený pre tieto dodávky, obmedzenie ich toku alebo zvýšenie ceny dovozu by spôsobilo zvýšenie nákladov a zníženie konkurencieschopnosti európskych spoločností doma aj v zahraničí

· Otvorené trhy generujú hospodársky rast a väčší počet pracovných miest – skúsenosti z krajín EÚ ukazujú, že rozšírenie otvorenosti hospodárstva o 1% má za následok nárast produktivity práce v nasledujúcom roku o 0,6%

· Voľný obchod znamená rast priamych zahraničných investícií

· Liberalizácia obchodu prináša inovácie, nové technológie, rast produktivity práce, kvalitnejší výskum, čo vedie k zlepšovaniu výrobkov a služieb

· Keďže dovážané potraviny, spotrebiteľský tovar a komponenty výrobkov sú čoraz lacnejšie, výsledkom sú nižšie ceny a väčší výber tovarov vyrábaných v Európe

v Atómová energia:

· V roku 1957 bolo Rímskou zmluvou založené Európske spoločenstvo pre atómovú energiu

· Cieľom zabezpečiť využívanie jadrovej energie pre mierové účely a jadrová bezpečnosť

· Ekonomické záujmy štátov musia slúžiť zachovanie mieru v Európe a vo svete

· Prvý medzinárodný dokument, ktorý upravuje hospodársku spoluprácu subjektov v oblasti jadrovej energie, základy širšej spolupráce a hospodárskeho rozvoja

· Rozvoj výskumu

· Zabezpečenie šírenia technických informácií, aby sa vytvoril spoločný trh bez hraníc

· Určovanie bezpečnostných noriem na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľstva a zabezečenie ich dodržiavania

· Zabezpečenie pravidelného zásobovania všetkých užívateľov EÚ rudami a jadrovým palivom

· Vybudovanie zariadení pre rozvoj jadrovej energetiky v členských štátoch

· Vykonávanie dozoru, aby jadrové materiály neboli zneužívané na iný účel

v Politika ochrany hospodárskej súťaže:

· Na základe Lisabonskej zmluvy patrí do politík s výlučnou právomocou EÚ

· Uplatňovanie pravidiel, ktoré zabezpečujú, že podniky a spoločnosti navzájom poctivo súťažia

· Má veľa prínosov, napr.podporuje efektívnosť podnikateľských aktivít, rozširuje možnosti výberu pre spotrebiteľov, pomáha znižovať ceny a zvyšovať kvalitu

· Hlavnou prioritou bolo postupné odstraňovanie štátom vytváraných prekážok medzi členskými štátmi obchode

· Dnes najmä pravidlá antitrustovej politiky, aby sa zabránilo spoločnostiam umelo rozdeľovať vnútorný trh, napr.cenovou diskrimináciou a inými nástrojmi nekalej súťaže

v Európska spotrebiteľská politika:

· Dôležitá súčasť správne fugujúceho vnútorného trhu

· Cieľom je zabezpečiť relevantné výstupy trhových transakcií prostredníctvom zaručovania práv spotrebiteľov vo vzťahu k obchodníkom

· Účinná ochrana bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov

· Poskytovať dodatočnú ochranu

v Štrukturálna politika:

· Nástroj hospodárskej a sociálnej súdržnosti EÚ

· Definovaná v roku 1988 na základe rozhodnutia spojiť regionálnu politiku s časťou sociálnej politiky a s poľnohospodárskou politikou

· Koncipovaná ako komunitárna politika, jej realizácia spočíva na členských štátoch, kým koordinácia a harmonizácia spadá do nadnárodnej pôsobnosti

· Hlavnými nástrojmi sú štrukturálne fondy

· Ich vznik je spojený s podpísaním Rímskej zmluvy (1957), neskôr boli upravené jednotným Európskym aktom (1985) a Maastrichtskou zmluvou (1991)

v Fiškálna politika EÚ:

· Potreba zosúladiť hospodárske cykly EÚ sa bije so suverenitou národov

· Dôležitým vyrovnávajúcim mechanizmom by mala byť jednotná fiškálna politika, tento mechanizmus však nefunguje, ako by mal

· EÚ nemá vlastnú centrálnu fiškálnu politiku, spoločný rozpočet predstavuje iba 1% HDP, nestačí

· Konsolidácia verejných financií protirečí požiadavkám investovať do obnovy rastu a podpory zamestnanosti

· Čisté riešenie neexistuje, na európskej úrovni sa investuje veľa úsilia do hľadania spôsobu, ako ich zosúladiť

· Dlhodobá stablita meny znamená nastaviť fiškálne pravidlá tak, aby sa nedali porušovať, aspoň časť výkonu fiškálnej politiky previesť priamo na európsku úroveň

· Kontrola fiškálnej politiky – proti sebe stojí rozpočtová suverenita, zodpovednosť a demokratická legitimita

Ø Príjmy štátneho rozpočtu:

o dane od právnických a fyzických osôb

o pokuty

o správne a súdne poplatky

o clá

o iné príjmy z podnikania a správy majetku

o splácanie pôžičiek a iné sankcie

o príslušné prostriedky EÚ:

§ štrukturálne operácie a poľnohospodárske fondy

§ programy Európskej územnej spolupráce, vnútorné politiky/vnútorné opatrenia

v Politika zamestnanosti:

· Členské štáty si ponechali hlavné kompetencie pre vlastné politiky zamestnanosti

· Európska stratégia zamestnanosti – rámec, ktorý slúži na výmenu informácií, diskusiu a koordináciu politík zamestnanosti

· Od roku 1997, členské štáty sa zaviazali ustanoviť súbor spoločných cieľov a plánov pre politiku zamestnanosti

· Okrem toho sa dohodli na špecifikcom ročnom postupe monitorovania

· Sttartégia založená na ročnom prieskume rastu, ktorý stanovuje priority EÚ na nadchádzajúci rok

Ø Európska stratégia zamestnanosti: (4 piliere)

o schopnosť zamestnať sa

o podnikanie

o schopnosť prispôsobiť sa

o rovnosť príležitostí

Ø Ciele na trhu práce EÚ:

o skôr zvyšovanie zamestnanosti ako znižovanie nezamestnanosti

o zlepšovať fungovanie trhu práce

o zlepšovať širiš podmienky zamestnávania

o odbúrať bariéry tvorby pracovných miest (zdanenie)

o zvýšiť investície do ľudského kapitálu

Не нашли, что искали? Воспользуйтесь поиском: